Zákon o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, známy aj ako zákon o ovzduší, bol prijatý 9. júla 1991 Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Cieľom tohto zákona je upraviť práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane vonkajšieho ovzdušia pred znečisťovaním ľudskou činnosťou, ako aj spôsoby obmedzovania príčin a zmierňovania následkov znečisťovania. Zákon definuje znečisťujúce látky ako tuhé, kvapalné a plynné látky, ktoré po chemických či fyzikálnych zmenách škodia ovzdušiu a zdravie ľudí. Medzi kľúčové ustanovenia patrí klasifikácia zdrojov znečisťovania na technologické celky a pohyblivé zariadenia. Zdroje sa prerozdeľujú na veľké, stredné a malé v závislosti od miery vplyvu na ovzdušie. Ďalej sa rozlišujú prevádzkovatelia, investori, projektanti, výrobcovia a dovozcovia zdrojov znečisťovania, každý so svojimi špecifickými povinnosťami. Dôležitými aspektmi sú aj definície emisií, spaľovní a zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré musia spĺňať stanovené požiadavky. Zákon významne ovplyvňuje ochranu životného prostredia tým, že cieľom je redukcia znečistenia ovzdušia, a tým aj ochrana zdravia občanov a životného prostredia.