Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností z 4. júla 1991 upravuje základné práva týkajúce sa slobodného vyjadrovania náboženskej viery v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Primárnym cieľom zákona je zaručiť právo každého človeka slobodne vyznávať a meniť náboženstvo, či byť bez náboženského vyznania, a to súkromne aj verejne. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú, že vyznávanie náboženskej viery nesmie obmedzovať ústavou zaručené práva občanov, ako právo na vzdelanie a prístup k informáciám. Zákon tiež definuje cirkvi a náboženské spoločnosti ako právnické osoby, ktoré musia byť registrované, aby boli uznané štátom. Všetky takéto subjekty majú rovnaké postavenie pred zákonom a môžu sa vzájomne združovať. Významným dôsledkom tohto zákona je podpora náboženskej plurality a poskytovanie rámca pre zmluvnú spoluprácu medzi štátom a cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami. Zákon rešpektuje práva veriacich na slávenie sviatkov, náboženské vzdelanie detí a medzinárodné náboženské vzťahy.