Zákon o cestovných dokladoch a cestovaní do zahraničia (z 15. mája 1991) upravuje pravidlá cestovania občanov Slovenskej republiky do zahraničia. Hlavným cieľom zákona je zaručiť právo občanov slobodne vycestovať a vrátiť sa do Slovenskej republiky, avšak len s platnými slovenskými cestovnými dokladmi. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Občania môžu prekročiť štátne hranice len na určených hraničných priechodoch, pokiaľ medzinárodná zmluva neustanovuje inak. 2. Druhy cestovných dokladov zahŕňajú cestovný pas, diplomatický pas, služobný pas, a ďalšie doklady podľa medzinárodných zmlúv. Doklady sa vydávajú s celosvetovou platnosťou na desať rokov, pre deti do 15 rokov na dva roky. 3. Osobitné ustanovenie platí pre osoby bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým sa vydáva cestovný preukaz totožnosti. Cestovný pas vydáva príslušný útvar Policajného zboru podľa bydliska občana, pričom do cestovného dokladu sa zapisujú údaje potrebné na preukázanie totožnosti a platnosť dokumentu. Tento zákon má významný vplyv na evidenciu obyvateľstva, definuje podmienky legálneho cestovania a prispôsobuje súkromný medzinárodný pohyb občanov aktuálnej legislatíve a medzinárodným zmluvám.