Zákon o kolektívnom vyjednávaní sa zaoberá procesom kolektívneho vyjednávania medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi s cieľom uzavrieť kolektívne zmluvy. Tento zákon, schválený Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky 4. decembra 1990, má za cieľ podporovať účinný sociálny dialóg a dosahovanie sociálneho mieru prostredníctvom bipartitného princípu. Zákon upravuje rozsah, v akom štát môže asistovať pri kolektívnom vyjednávaní. Kľúčové ustanovenia zahrnujú definovanie typov kolektívnych zmlúv: podnikové zmluvy, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre väčší počet zamestnávateľov, zmluvy s organizáciami zamestnávateľov a štátom. Okrem toho zákon určuje osoby oprávnené rokovať a uzatvárať tieto zmluvy, vrátane zástupcov odborových a zamestnávateľských organizácií a zástupcov poverených vládou. Zákon tiež rieši situácie, kde pôsobí viacero odborových organizácií u jedného zamestnávateľa, stanovujúc mechanizmy na určenie oprávnených subjektov na vyjednávanie, vrátane postupu pri sporoch, ktoré sú riešené arbitrami evidovanými na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tento legálny rámec má výrazný vplyv na kolektívne pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa týkajú práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov.