Zákon o česko-slovenských technických normách, prijatý 19. marca 1991, upravuje systém slovenských technických noriem. Jeho hlavným cieľom je stanovenie požiadaviek na výrobky a technické činnosti na zabezpečenie kvality, ochrany zdravia a života občanov, bezpečnosti práce, ochrany životného prostredia a majetku. Zákon určuje, že obsah slovenských noriem nesmie byť v rozpore s platnými právnymi predpismi a ich schvaľovanie spadá pod Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (Úrad), ktorého predseda je vymenúvaný vládou SR. Kľúčové ustanovenia zákona zahrňujú záväzné plnenie určitých ustanovení noriem zo strany organizácií a štátnej správy. Zákon tiež definuje proces podávania návrhov na normy, v ktorom účastníci predkladajú svoje stanoviská a návrhy sú schvaľované Úradom, ktorý posudzuje ich súlad s právnymi a dohodnutými požiadavkami. Medzinárodné normy môžu byť integrované do slovenského systému, ak to vyžadujú podmienky medzinárodných zmlúv. Výnimky z záväzných noriem sú povolené len neopomenuteľným účastníkom, uvedeným v norme. Tento zákon zabezpečuje koherenciu národných noriem s medzinárodnými štandardmi a podporuje efektívnu implementáciu technických požiadaviek v Slovenskej republike.