Zákon o zamestnanosti z roku 1990 je základným právnym predpisom upravujúcim pracovnoprávne vzťahy v Slovenskej republike. Stanovuje základné právo občanov na zamestnanie bez akejkoľvek diskriminácie na základe rasy, pohlavia, náboženstva, politického zmýšľania či iných charakteristík. Zákon definuje tri hlavné práva uchádzačov o zamestnanie: právo na sprostredkovanie vhodného zamestnania, právo na rekvalifikáciu a právo na hmotné zabezpečenie pred nástupom do zamestnania a pri strate zamestnania. Upravuje postavenie účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, vrátane štátnych orgánov, zamestnávateľov a občanov. Osobitne sa venuje zamestnávaniu cudzincov, ktorí potrebujú povolenie na zamestnanie a dlhodobý pobyt, s výnimkou rodinných príslušníkov diplomatov a určených skupín. Zákon tiež ustanovuje štátnu politiku zamestnanosti zameranú na podporu plnej a produktívnej zamestnanosti, ktorú zabezpečujú príslušné ministerstvá, štátne orgány práce a Fond zamestnanosti SR. Definuje sprostredkovanie zamestnania ako činnosť zahŕňajúcu vyhľadávanie vhodného zamestnania a poskytovanie informačných a poradenských služieb.