Zákon o utečencoch je právnou normou vydanou Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 16. novembra 1990. Jeho hlavným cieľom je ustanoviť postupy štátnych orgánov pri konaní o postavení utečenca a definovať práva a povinnosti cudzincov, ktorí žiadajú o priznanie alebo ktorým už bolo priznané postavenie utečenca na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Priznanie postavenia utečenca cudzincom, ktorí v domácej krajine čelia odôvodnenému strachu z prenasledovania na základe rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej skupine alebo politických názorov (§ 2). 2. Možnosť udelenia postavenia utečenca aj z dôvodu ochrany ľudských práv alebo z humanitárnych dôvodov, ak nie sú splnené základné podmienky (§ 3). 3. Vylúčenie udeľovania postavenia v prípadoch, keď cudzinec spácha závažné trestné činy alebo keď odôvodnený strach z prenasledovania prestane platiť (§ 4). Zákon tiež ustanovuje povinnosť cudzincom oznámiť zámer žiadať o azyl pri prekročení štátnej hranice, pričom je potrebné doručiť písomné vyhlásenie na pasovej kontrole a dodržiavať účelový preukaz na cestu do utečeneckého tábora (§ 5). Tento právny predpis má významný vplyv na proces ochrany utečencov a určuje interakciu s cudzineckými orgánmi.