Zákon o dani z príjmov obyvateľstva (Zákon č. 389/1990 zo dňa 18. septembra 1990) upravuje daňové povinnosti fyzických osôb v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Hlavným cieľom zákona je definovať subjekty povinné platiť daň z jej príjmov, kategorizovať zdroje príjmov a stanoviť, ktoré príjmy podliehajú dani a ktoré sú od dane oslobodené. Daňovníkmi podľa tohto zákona sú fyzické osoby s trvalým bydliskom alebo osobami obvykle sa zdržiavajúcimi v republike, zahrnujúce ich celosvetové príjmy. Za osoby obvykle zdržiavajúce sa v republike sa považujú tie, ktoré sa v danom roku na území zdržujú najmenej 183 dní. Na druhej strane, osoby bez bydliska či obvyklého pobytu na území sú zdaňovaní iba z príjmov zo zdrojov v rámci republiky, vrátane príjmov z činností vykonávaných na trvalej prevádzkarni na území republiky, úrokov, licenčných poplatkov či podielov na zisku. Zákon tiež vymenúva príjmy oslobodené od dane: odmeny členov poľnohospodárskych družstiev s výnimkami pre pracovné príjmy členov dôchodkového veku. Týmto spôsobom poskytuje rámec pre zdanenie príjmov fyzických osôb, vyjasňujúc povinnosti a oslobodenia v oblasti daní z príjmov.