Zákon o rodičovskom príspevku, schválený Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 18. septembra 1990, sa zameriava na podporu rodín starajúcich sa o malé deti prostredníctvom poskytovania štátnej dávky nazývanej rodičovský príspevok. Hlavným cieľom legislatívy je zlepšiť materiálne podmienky rodín s deťmi a umožniť rodičom poskytovať starostlivosť bez finančných ťažkostí. Kľúčové ustanovenia zákona zahrnujú definíciu nároku na príspevok, kde rodič môže žiadať o príspevok, ak sa celodenne stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo do siedmich rokov, ak dieťa trpí dlhodobým zdravotným postihnutím. Nárok je viazaný aj na trvalý pobyt rodiča a dieťaťa na území republiky. Príspevok sa poskytuje len v prípade, ak rodič nemá právo na mzdu alebo iný príjem zo zárobkovej činnosti a nepoberá iné dávky nemocenského zabezpečenia. Výnimky sa vzťahujú na prípady, kde rodič zarába menej ako polovicu minimálnej mzdy, alebo v prípade osamelých rodičov. Zákon tiež stanovuje, že ak je dieťa v ústavnom ošetrení dlhšie než tri mesiace, príspevok sa od štvrtého mesiaca nevypláca. Pri starostlivosti o rovnaké dieťa, príspevok môže poberať iba jedna osoba, uprednostnená je matka. Tento legislatívny rámec významne prispieva k sociálnej pomoci a sociálnemu poisteniu, podporuje rodiny s malými deťmi a reaguje na potreby starostlivosti o zdravotne postihnuté deti.