"Zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave" je zákon prijatý 13. septembra 1990, ktorý ustanovuje Bratislavu ako hlavné mesto Slovenskej republiky. Tento zákon definuje postavenie Bratislavy ako sídla prezidenta, Národnej rady a vlády Slovenskej republiky a určuje jej význam ako politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra krajiny. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú potvrdenie Bratislavy ako samostatného územného samosprávneho celku Slovenskej republiky, ktorý združuje obyvateľov s trvalým pobytom na jeho území, a právomoci mestských častí konajúcich v rozsahu prenesenej pôsobnosti. Zákon tiež stanovuje podmienky hospodárenia s majetkom a finančnými zdrojmi hlavného mesta a mestských častí, ktoré sú právnickými osobami. Upravuje geografické vymedzenie Bratislavy a jej mestských častí a zdôrazňuje význam spolupráce medzi Bratislavou a okolitými obcami na veciach spoločného záujmu. Táto legislatíva strategicky upravuje funkcie a úlohy samosprávnych orgánov Bratislavy a stanovuje rámec pre právne vzťahy s obyvateľmi a inštitúciami na jej území.