Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení z 6. septembra 1990 je základným právnym dokumentom upravujúcim funkcie a postavenie obcí v Slovenskej republike. Hlavným cieľom zákona je definovať obec ako samostatný územný samosprávny a správny celok, ktorý spravuje svoj majetok a financie nezávisle, v súlade s ustanoveniami tohto zákona. Medzi kľúčové ustanovenia patrí: 1. Obecná správa: Zákon posilňuje práva obcí na samosprávu a stanovuje ich primárnu úlohu v zabezpečovaní rozvoja územia a uspokojovania potrieb obyvateľov. Obce môžu prijímať obmedzenia a povinnosti len zo zákona alebo medzinárodnej zmluvy. 2. Názov a symboly obce: V zákone je upravené, že názov obcí je určený vládou a podlieha určitým kritériám, aby nedochádzalo k urážaniu mravnosti alebo národnostných pocitov. Obce majú právo na vlastné symboly, ako erb, vlajku, pečať a prípadne znelku. 3. Územné členenie obcí: Územie obcí môže byť delené na katastrálne územia s možnosťou ich rozdelenia či zlúčenia na základe súhlasu obce a stanoviska okresného úradu. Zákon 369/1990 Zb. má významné dopady na každodenné fungovanie miestnych samospráv, umožňuje flexibilnú spoluprácu medzi obcami a zaisťuje právny rámec pre koordináciu rozvojových aktivít na miestnej úrovni.