Zákon České národní rady o obcích (obecní zřízení) upravuje právní rámec pro existenci, organizaci a fungovanie obcí v Českej republike. Tento zákon sa sústreďuje na vymedzenie obcí ako územných celkov, ktoré existovali v čase nadobudnutia účinnosti zákona, ako aj na obce, ktoré vzniknú neskôr. Stanovuje, že mesto je obec, kde pôsobil mestský národný výbor pred účinnosťou zákona, a tiež obce určené na návrh vlády. Medzi mestá so špeciálnym štatútom patria veľké mestá ako České Budějovice, Plzeň či Brno, a tieto mestá sa môžu členiť na mestské obvody či časti, podobne ako hlavné mesto Praha. Zákon ďalej definuje obec ako právnickú osobu s vlastným majetkom a finančnými zdrojmi, s ktorými hospodári samostatne. Obciam je umožnené používanie znakov a praporov, pričom tieto symboly môžu použiť aj iné subjekty so súhlasom obecnej rady. Každá časť územia Českej republiky patrí k nejakej obci, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Občania obce sú definovaní ako osoby s trvalým pobytom alebo ktoré získali čestné občianstvo, s právom sa zúčastniť na zasadnutí obecného zastupiteľstva a hlasovať v miestnom referende. Zákon tak zavádza dôležité pravidlá riadenia lokálnej samosprávy a sformulováva základné práva a povinnosti obyvateľov obcí.