Zákon, ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, bol prijatý Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dňa 23. apríla 1990 a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Hlavným cieľom tohto zákona je upraviť právne vzťahy medzi odborovými organizáciami pôsobiacimi u zamestnávateľov v prípade, že existujú viaceré takéto organizácie, a stanoviť pravidlá pre vyjednávanie kolektívnych zmlúv a ďalšie pracovnoprávne vzťahy. Medzi kľúčové ustanovenia patrí: 1. Prerušenie oprávnení Revolučného odborového hnutia na odborové organizácie a orgány, ktoré sú vytvorené na princípe slobodného združovania (paragraf 1). 2. Povinnosť zamestnávateľa prerokovať všeobecne záväzné záležitosti s orgánmi všetkých zúčastnených odborových organizácií, pokiaľ sa vzájomne nedohodnú, pričom v prípade nedohody do 15 dní rozhoduje organizácia s najväčším počtom členov (paragraf 2). 3. Určenie príslušného odborového orgánu pre pracovnoprávne záležitosti jednotlivých pracovníkov na základe členstva v odborovej organizácii, pričom pre nečlenov rozhoduje organ s najväčším počtom členov, ak jednotlivý pracovník neurčí inak (paragraf 3). Tento zákon má za následok zvýšenie efektivity a spravodlivosti pri rozhodovaní v rámci zamestnávateľských organizácií a jednoznačne upravuje, ako sa majú riešiť kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy v rámci pracovísk, kde pôsobia viaceré odborové organizácie.