Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov z 23. apríla 1990 stanovuje pravidlá pre nájomné a podnájomné vzťahy týkajúce sa nebytových priestorov v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Zákon definuje nebytové priestory ako miestnosti alebo súbory miestností určené na iné účely ako bývanie, vrátane bytov s povolením na nebytové využitie. Hlavným účelom zákona je upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov, vrátane povinnosti prenajímateľa udržiavať nebytový priestor v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a nájomcu platiť nájomné. Kľúčovým prvkom zákona je, že ak nájomná zmluva neobsahuje všetky predpísané náležitosti, je neplatná. Prenajímateľ je tiež v určitých prípadoch povinný prenajať priestory určitému nájomcovi na príkaz zákonného orgánu. Nájomca môže podnájom uzatvoriť len so súhlasom prenajímateľa. Zákon tiež upravuje výšku nájomného a podnájomného v prípade nedostatku všeobecne záväzného predpisu. Tento zákon má významný dopad na právny rámec a komerčné využitie nehnuteľností v regiónoch ovplyvnených normotvorbou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.