Zákon o štátnom podniku z 19. apríla 1990 je legislatívnym aktom prijatým Federálnym zhromaždením Česko-slovenskej federatívnej republiky s cieľom upraviť právne postavenie a pomery štátneho podniku. Primárnym účelom tohto zákona je stanoviť rámec pre fungovanie štátnych podnikov, ktoré samostatne vykonávajú podnikateľskú činnosť, nesú primerané hospodárske riziko a sú tvorené pracovným kolektívom zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere. Medzi kľúčové ustanovenia zákona patrí definícia právneho a majetkového postavenia podniku. Podnik je právnickou osobou, ktorá nesie zodpovednosť za svoje právne vzťahy a nevzťahuje sa na ňu zodpovednosť za záväzky štátu. Štát poskytuje regulačné prostredie a môže zakladať podniky prostredníctvom ústredných orgánov štátnej správy, pričom spravuje majetok zverený podniku, ktorý zostáva majetkom štátu. Ďalej zákon určuje, že podnik môže vyhľadávať právnu ochranu proti neoprávneným zásahom orgánov hospodárskeho riadenia a upravuje zásady pre náhradu majetkovej ujmy spôsobenej takýmito zásahmi. V prípade zániku podniku alebo organizačnej jednotky môže štátni majetok prejsť na nový alebo existujúci podnik, vrátane všetkých práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov. Tento zákon významne ovplyvňuje činnosť a riadenie štátnych podnikov, zabezpečujúc právne základy pre ich činnosť a vzťahy so štátom.