Zákon o Štátnej banke československej (Zákon č. 130 z 15. novembra 1989) ustanovuje Štátnu banku československú ako ústrednú banku a centrálny orgán štátnej správy Československej socialistickej republiky v oblasti meny a bankovníctva. Zákon určuje, že banka je právnickou osobou so sídlom v Prahe, s kompetenciami dojednávať medzinárodné zmluvy a spolupracovať s ústrednými orgánmi štátnej správy. Kľúčovým prvkom je jej úloha v menovom plánovaní, kde sa podieľa na tvorbe komplexných štátnych plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a predkladá stanoviská na zabezpečenie peňažnej rovnováhy a stability meny. Zákon taktiež poveruje banku vypracovaním päťročných a ročných menových plánov a návrhom bankovej menovej politiky, ktorá zahŕňa úverovú, depozitnú, úrokovú a devízovú politiku. Štátna banka československá má zodpovednosť za riadenie peňažného obehu a môže podľa potrieb vykonávať nevyhnutné úpravy schválených plánov. Významným aspektom je, že banka nenesie zodpovednosť za záväzky štátu, pokiaľ takú záruku výslovne neprevezme, kým štát ručí za záväzky banky len ak tak výslovne určuje zákon.