Zákon o sociálnom zabezpečení je legislatívny akt prijatý Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky 16. júna 1988, ktorý garantuje právo na sociálne zabezpečenie pre všetkých občanov. Hlavným cieľom zákona je poskytovanie sociálneho zabezpečenia prostredníctvom štátnych dávok, ktoré sú oslobodené od daní. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú dôchodkové zabezpečenie, sociálnu starostlivosť, nemocenské poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby a štátne dávky pre rodiny občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu. Zákon tiež definuje účastníkov právnych vzťahov, ktorými sú občania, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia. Občania získavajú práva a povinnosti v týchto právnych vzťahoch narodením a strácajú ich smrťou, pričom podobné ustanovenia platia aj pre osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Výška dôchodkov závisí od pracovných zásluh, ako sú dĺžka zamestnania a dosiahnuté zárobky, pričom sa zohľadňujú aj sociálne hľadiská, ako je zabezpečenie pozostalých alebo invalidných občanov. Okrem toho zákon stanovuje, že organizácie a občania platia poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitných predpisov.