Zákon o výrobe, rozvode a spotrebe tepla, prijatý 10. novembra 1987 v Československej socialistickej republike, stanovuje pravidlá a povinnosti v oblasti zásobovania teplom. Hlavným cieľom zákona je zabezpečiť jednotné riadenie výroby, rozvodu a spotreby tepla, ktoré je určené na vykurovanie, klimatizovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a technologické účely. Zákon definuje úlohy Federálneho ministerstva palív a energetiky, organizácií a občanov týkajúcich sa zásobovania teplom, a stanovuje podmienky na zriaďovanie a prevádzkovanie súvisiacich zariadení. Medzi kľúčové ustanovenia patrí zavedenie centralizovaných a decentralizovaných systémov zásobovania teplom, pričom centralizovaný systém je charakterizovaný výrobnou a distribučnou sieťou spájajúcou viaceré odberné zariadenia. Zákon tiež opisuje struktúru zariadení používaných na zásobovanie teplom, vrátane sústav, ústredných a miestnych zdrojov tepla, rozvodov a vnútorných zariadení. Federálne ministerstvo má rozhodovaciu právomoc v prípade pochybností o druhu zariadení na zásobovanie teplom. Zákon má za dôsledok centralizáciu plánovania a riadenia tepelnej hospodárnosti s cieľom presadzovať jednotnú štátnu palivovo-energetickú politiku a podporovať rozvoj priemyslu a osídlenia prostredníctvom strategického umiestnenia teplárenských systémov.