Zákon o hlásení a evidencii pobytu občanov je legislatívnym rámcom prijatým Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky 10. novembra 1982. Jeho hlavným cieľom je regulovať a zabezpečiť riadne a včasné hlásenie a evidenciu pobytu občanov Československej socialistickej republiky. Zákon stanovuje povinnosť občanov hlásiť miesto, začiatok a ukončenie svojho pobytu miestnym (mestským) národným výborom či rôznym správam Zboru národnej bezpečnosti, v závislosti od geografickej polohy pobytu. Dôležitým ustanovením je, že každý občan musí mať hlásený trvalý pobyt na jedinom mieste, pričom trvalým pobytom sa rozumie pobyt na mieste stáleho bydliska občana, kde má obvykle rodinu, rodičov, byt alebo zamestnanie. Zákon tiež definuje prechodný pobyt, ktorý sa týka pobytu mimo miesta trvalého bydliska z rôznych dôvodov, ako sú pracovné, študijné či zdravotné dôvody. Pre občanov so stálym pobytom v zahraničí sa prechodným pobytom rozumie aj ich pobyt na území Československej socialistickej republiky. Zákon kladie povinnosť hlásiť údaje orgánom a upravuje podrobnosti vykonávania hlásenia prostredníctvom vykonávacieho predpisu.