Zákon Slovenskej národnej rady o archívnictve z 19. decembra 1975 je legislatívny predpis, ktorý ustanovuje pravidlá pre správu, ochranu a rozvoj archívnictva v Slovenskej republike. Hlavným cieľom zákona je zabezpečiť zachovanie archívnych dokumentov pre budúce generácie, podporovať vedecký výskum a prispievať k poznávaniu histórie Slovenska a riešeniu aktuálnych politických, hospodárskych a kultúrnych otázok. Medzi kľúčové ustanovenia patrí definícia archívnych dokumentov ako záznamov s trvalou dokumentárnou hodnotou, ktoré vznikli z činnosti štátnych orgánov, obcí a iných subjektov. Zákon zavádza Jednotný archívny fond Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Zákon tiež určuje, že štátne orgány a iné právnické osoby sú povinné zabezpečiť odbornú správu dokumentov a umožniť kontrolu vykonávanú archívmi. Archívne dokumenty sú pod ochranou štátu a ich vývoz do cudziny je možný len so súhlasom ministerstva vnútra. Vlastníci archívnych dokumentov, ktoré nie sú v archívoch, majú obmedzené možnosti ich predaja, výmeny či darovania, pričom štát má prednostné právo na ich kúpu.