Zákon Českej národnej rady o advokácii, prijatý 29. októbra 1975, je kľúčovou legislatívou v oblasti advokácie v Československu. Jeho hlavný cieľ spočíva v zabezpečení ústavného práva občanov na obhajobu a ochrane ich práv a oprávnených záujmov v súlade so socialistickým právnym poriadkom. Zákon definoval úlohy advokátov, ktorí prostredníctvom právnej pomoci zastupujú občanov vo všetkých právnych záležitostiach vrátane obhajoby v trestnom konaní, zastupovania v občianskom súdnom konaní a poskytovania právnych rád. Advokáti sú povinní konať v súlade s právnym poriadkom a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri poskytovaní právnej pomoci, pričom niektoré výnimky môže povoliť minister spravodlivosti alebo v prípade štátneho záujmu výbor Ústredia českej advokácie. Zákon adresuje aj konflikty záujmov a zakazuje advokátom vykonávať inú zárobkovú činnosť, s výnimkou niektorých povolených oblastí, pokiaľ to neohrozuje ich funkcie. Dôležitým aspektom je, že občania, orgány a organizácie môžu slobodne zvoliť advokáta, ktorý je povinný im poskytnúť potrebnú právnu pomoc. Tento zákon predstavuje základný rámec pre výkon advokátskej praxe a propagáciu právneho poriadku, upevňujúc tak socialistickú zákonnosť v spoločnosti.