Zákon o vodách (vodný zákon) z 31. októbra 1973 si kladie za cieľ komplexnú ochranu povrchových a podzemných vôd, ktoré sú základnými surovinovými zdrojmi a dôležitou súčasťou prírodného prostredia. Hlavným cieľom je zabezpečiť ich nenahraditeľnosť a celospoločenský význam, čím sa usiluje o rovnováhu medzi spotrebou vody a kapacitou vodných zdrojov. Zákon obsahuje niekoľko kľúčových ustanovení: 1. Úprava nakladania s vodami: Pri využívaní povrchových a podzemných vôd zákon požaduje ochranu ich kvality a hospodárne využívanie, pričom kladie dôraz na technológiu výroby a ochranu investičných projektov pred negatívnymi vplyvmi na vodné zdroje. 2. Všeobecné používanie povrchových vôd: Osobám je povolené využívanie povrchových vôd pre osobné účely bez potreby povolenia, pokiaľ ich činnosť nespôsobuje poškodenie brehov, vodohospodárskych diel ani právnych záujmov iných. 3. Používanie vôd na plavbu: Nevyžaduje povolenie, avšak uložené sú povinnosti prevádzateľom plavidiel, ako je zabránenie úniku škodlivých látok do vôd. Zákon taktiež obsahuje ustanovenia pre smerný vodohospodársky plán, ktorý slúži ako základ pre vodohospodárske opatrenia. Implementácia zákona má významné dopady na vodné hospodárstvo a ochranu životného prostredia, pričom sa zameriava na komplexnú ochranu a racionálne využitie vodných zdrojov s ohľadom na ich kvalitu a bezpečnosť.