Zákon České národní rady o volbách soudců z lidu je legislatívny dokument prijatý 16. apríla 1970, ktorý upravuje proces volieb laikov ako sudcov pre okresné a krajské súdy v Československu. Hlavným cieľom zákona je ustanoviť systém voľby súdcov z ludu, ktorí majú prispievať k rozhodovaniu na súdoch ako zástupcovia verejnosti. Medzi kľúčové ustanovenia patrí spôsob voľby, kde okresní súdcovia z ľudu sú volení okresnými národnými výbormi a krajskí súdcovia z ľudu krajskými národnými výbormi. Počet zvolených sudcov pre konkrétne súdy určuje predseda príslušného súdu a rozhoduje sa na základe počtu obyvateľov a potreby rozloženia súdnej práce. Proces zahŕňa aj nomináciu kandidátov Národnou frontou podľa predpísaných kritérií, pričom sa kladie dôraz na to, aby boli kandidáti súčasťou komunity, pre ktorú sú zvolení. Po zvolení musia zvolený sudcovia zložiť slávnostný sľub predsadovi národného výboru. Zákon tiež stanovuje podmienky na odvolanie súdcov z funkcie pre závažné porušenie povinností alebo zdravotné dôvody a umožňuje z oslobodenie z funkcie na vlastnú žiadosť z vážnych dôvodov. Zákon vstúpil do platnosti dňom vyhlásenia, čím nadobudol operatívnu účinnosť.