Zákon o Štátnej banke československej, schválený 21. decembra 1970, ustanovuje Štátnu banku československú ako ústrednú banku Československej socialistickej republiky so sídlom v Prahe. Hlavným cieľom zákona je upresniť funkcie a činnosti tejto centrálnej banky. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú výhradné právo banky na vydávanie bankoviek a dohľad nad ochranou meny v spolupráci s Federálnym ministerstvom financií. Banka má tiež povinnosť určovať kurz československej koruny voči zahraničným menám a cenu zlata v bankových transakciách. Ďalej zákon poveruje banku prijímaním vkladov, poskytovaním úverov a organizáciou platobného styku a zúčtovania. Zákon tiež upravuje zapojenie banky do regulácie a kontroly mzdového vývoja a financovania investičnej výstavby vykonávanej socialistickými organizáciami. Banka spravuje menové rezervy a plní platobné úlohy štátneho rozpočtu. Okrem toho zastupuje Československo v medzinárodných bankových inštitúciách a vykonáva činnosti v oblasti devízového hospodárstva podľa vládnych predpisov. Významným dopadom tohto zákona je posilnenie úlohy Štátnej banky československej ako hlavného inštitútu v bankovom a menovom systéme štátu, čo zahrňuje správu menových rezerv a organizáciu finančného styku so zahraničím.