Zákon Slovenskej národnej rady o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky bol prijatý 28. decembra 1970 a slúži na administratívne členenie územia Slovenskej socialistickej republiky. Hlavným cieľom tohto zákona je ustanovenie územných jednotiek - krajov, okresov a obcí. Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, tvorí samostatnú územnú jednotku. Zákon ustanovuje tri hlavné kraje: Západoslovenský kraj so sídlom v Bratislave, Stredoslovenský kraj so sídlom v Banskej Bystrici a Východoslovenský kraj so sídlom v Košiciach. Každý z krajov je ďalej členený na konkrétne okresy. Napríklad, v Západoslovenskom kraji sú definované okresy ako Bratislava-vidiek, Dunajská Streda, Galanta, a ďalšie. Tento legislatívny akt je významný pre správne právo a má dopad aj na oblasť životného prostredia, keďže upravuje územné plánovanie a správu. Vytvára legislatívny rámec pre regionálnu a miestnu samosprávu, čím má priamy vplyv na správne riadenie a rozvoj jednotlivých oblastí Slovenskej socialistickej republiky.