Zákon o niektorých dôsledkoch neoprávneného pobytu pracovníkov v cudzine (Zákon z 18. decembra 1969) upravuje pravidlá pre započítanie doby zamestnania alebo pracovnej činnosti, ktorú pracovník alebo družstevník strávil v cudzine. Hlavným cieľom zákona je určiť podmienky, za ktorých môže byť táto doba započítaná do doby praxe, stanovenej mzdovými predpismi pre výkon funkcií alebo určenie platu, a tiež do doby zamestnania relevantnej pre nároky na dávky nemocenského a dôchodkového poistenia. Primárnou podmienkou započítania je, že pobyt v cudzine musí byť schválený príslušným štátnym orgánom. Zákon zároveň umožňuje ústrednému orgánu, ktorý má dohľad nad príslušným rozhodovacím orgánom, povoliť výnimky v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Týmto zákonom sa usiluje o spravodlivé započítanie pracovných skúseností a udržiavanie právnych nárokov zamestnancov pri ich návrate do domovskej krajiny. Zákon nadobudol účinnosť dňom svojho vyhlásenia.