Zákon o federálnych výboroch z 19. decembra 1968, je legislatíva upravujúca fungovanie federálnych výborov ako ústredných orgánov štátnej správy v Československej socialistickej republike. Tento zákon stanovuje štruktúru federálnych výborov, ktoré sa skladajú z predsedu, podpredsedu a ďalších 4 až 10 členov, pričom vláda určuje ich presný počet s cieľom zachovania rovnakého zastúpenia občanov Českej a Slovenskej socialistickej republiky. Podpredsedu a členov federálneho výboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh vlád oboch republík, pričom sa dbá na vzájomné zastúpenie občanov z oboch republík na vedúcich pozíciách. Federálne výbory sa schádzajú pravidelne, minimálne raz mesačne, a môžu robiť rozhodnutia, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Minister-predseda federálneho výboru je oprávnený vykonávať neodkladné opatrenia medzi schôdzami, ktoré podliehajú dodatočnému schváleniu. Zákon tiež upravuje záväzné protokoly a interné pravidlá federálnych výborov, a je účinný od 1. januára 1969. Tento právny rámec zabezpečuje efektívne fungovanie federálnych výborov v rámci federácie, s cieľom eliminovať zbytočné oneskorenia v rozhodovacích procesoch a zabezpečiť rovnomerné zastúpenie oboch národností v orgánoch štátnej správy.