Zákon o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva z 19. decembra 1968 upravuje pravidlá a podmienky pre nadobúdanie a stratu štátneho občianstva v Československej socialistickej republike. Hlavným cieľom zákona je určiť, kto je považovaný za československého štátneho občana a akým spôsobom sa môže štátne občianstvo získať alebo stratiť. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú, že každý štátny občan Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky je zároveň občanom Československej socialistickej republiky. Strata občianstva jednej z republík znamená aj stratu československého občianstva (§ 2). Podľa zákona, osoby narodené na území jednej z republík sú automaticky občanmi tejto republiky, zatiaľ čo osoby narodené v cudzine majú občianstvo podľa trvalého pobytu alebo posledného trvalého pobytu ich rodičov (§ 3). Ďalším významným aspektom je, že manželstvo medzi občanmi rôznych republík nemá vplyv na ich občianstvo, ale umožňuje výber občianstva druhej republiky do 6 mesiacov od uzavretia manželstva (§ 7). Zákon tiež stanovuje osobitné pravidlá pre nadobúdanie občianstva pri narodení detí, ktoré sa týkajú občianstva rodičov a miesta narodenia (§ 6). Zákon poskytuje základný legislatívny rámec pre riešenie otázok súvisiacich so štátnym občianstvom, čo má významný vplyv na právne postavenie jednotlivcov v rámci Československej socialistickej republiky.