Zákon o znalcoch a tlmočníkoch, schválený Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky 6. apríla 1967, má za cieľ zabezpečiť riadny výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti v konaniach pred štátnymi orgánmi a vo vzťahu k právnym úkonom občanov a organizácií. Tento zákon sa nevzťahuje na posudky upravené inými predpismi a na činnosti nesúvisiace s právnymi úkonmi občanov a organizácií, ako sú expertízy vo výrobe alebo tlmočenie v medzinárodnom styku. Zákon stanovuje, že znalci a tlmočníci musia byť zapísaní do zoznamu znalcov a tlmočníkov, pričom ustanovenie osôb mimo tohto zoznamu za znalcov alebo tlmočníkov v rámci konaní pred štátnymi orgánmi je povolené len výnimočne. Znalcov a tlmočníkov menuje minister spravodlivosti alebo predseda krajského súdu, pričom musia spĺňať podmienky, ako sú československé občianstvo (s možnosťou výnimky), potrebné odborné znalosti a osobnostné predpoklady, a súhlas s vymenovaním. Dôležitými aspektmi sú aj možnosť navrhnutia kandidátov na vymenovanie štátnymi orgánmi, vedeckými inštitúciami alebo samotnými kandidátmi a povinnosť zloženia sľubu po vymenovaní. Tento zákon má zásadný vplyv na formalizáciu znaleckej a tlmočníckej praxe a jej integráciu do právnych procesov.