Zákon o osobnom vlastníctve bytov, prijatý 30. júna 1966 Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky, stanovuje právo osobného vlastníctva bytov v obytných domoch. Tento zákon rozširuje možnosti uspokojovania bytových potrieb občanov, ktorí si chcú byt zabezpečiť z vlastných prostriedkov. Medzi hlavné ustanovenia patrí definícia subjektov vlastníctva, kde môže byť byt vo vlastníctve jednotlivca, podielovom spoluvlastníctve občanov alebo bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zákon tiež upravuje práva a povinnosti spoluvlastníkov v súlade s Občianskym zákonníkom, vrátane účasti na správe domu a rozhodovaní o spoločných častiach. Zákon ďalej špecifikuje, že v domoch s bytmi v osobnom vlastníctve môžu byť aj miestnosti neslúžiace na bývanie, ako sú garáže alebo ateliéry, ktoré nesmú výmerou presahovať jednu tretinu podlahovej plochy bytov. Vlastníci bytov majú rozsiahle práva, vrátane užívania spoločných častí a pozemku, a práva prenajať časť bytu inému občanovi. Majú povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a môžu navrhovať údržbu a opravy. Tento zákon teda významne ovplyvňuje náležité usporiadanie otázok vlastníctva bytov a správy obytných domov.