Zákon o súdnych poplatkoch (Zákon z 15. decembra 1966) stanovuje pravidlá pre vyberanie súdnych poplatkov v Československej socialistickej republike. Hlavným cieľom zákona je upraviť výšku a spôsob výberu poplatkov za procesné úkony súdov a štátnej správy súdov alebo prokuratúry v občianskom súdnom konaní. Zákon definuje dva hlavné typy poplatkov: percentné poplatky, ktoré sa vyberajú ako percento zo základu, a pevné poplatky, ktoré sú stanovené pevnou sumou. Detailne určuje, na základe čoho sa vypočítava cena predmetu poplatného úkonu, napríklad pri opakujúcich sa plneniach alebo pri vyporiadaní spoluvlastníctva. Poplatníkom je zvyčajne navrhovateľ, avšak v niektorých prípadoch môže byť zodpovednosť za poplatok prenesená na odporcu, ako je to uvedené v prípade súdneho zmieru alebo rozvodu. Zákon navyše špecifikuje, že povinnosť zaplatenia poplatku vzniká už podaním návrhu na súdny úkon alebo schválením súdneho zmieru. Tieto ustanovenia zabezpečujú jasný a jednotný prístup k vyberaniu súdnych poplatkov, čo má za následok zefektívnenie súdnych procesov a spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi účastníkmi konaní.