Zákon o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania, prijatý 25. marca 1965, ustanovuje pravidlá pre náhradu škody pracovníkom, ktorí utrpeli úrazy alebo choroby z povolania. Hlavným cieľom zákona je zabezpečiť vhodné pracovné podmienky, ktoré minimalizujú riziko úrazov a ochorení na pracovisku, a zároveň podporiť návrat poškodených pracovníkov do pracovného procesu s primeraným zárobkom. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú povinnosť organizácií poskytovať vhodné pracovné miesta pre zamestnancov po skončení ich pracovnej neschopnosti, aby mohli ďalej pracovať s ohľadom na ich zdravotný stav a schopnosti. Ak organizácia nemôže zabezpečiť takéto miesto, je povinná ho nájsť prostredníctvom okresného národného výboru. Zákon určuje, že organizácie sú zodpovedné za škody spôsobené pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, avšak sú vyňaté z tejto zodpovednosti, ak preukážu, že škoda bola spôsobená vlastným zavinením pracovníka, napríklad porušením bezpečnostných predpisov alebo opilosťou. Zákon tiež definuje podmienky, za ktorých je možné čiastočne zbaviť organizáciu zodpovednosti, v prípade ak sa preukáže, že pracovník konal nedbalo alebo sa správal ľahkomyseľne. Týmto sú zabezpečené spravodlivé podmienky a náhrady pre poškodených pracovníkov, pričom sa kladie dôraz na zvýšenie zodpovednosti a disciplíny na pracovisku.