Zákon o technickej normalizácii z 5. júna 1964 je legislatíva, ktorá sa zameriava na uplatňovanie technickej normalizácie ako nástroja pre zvyšovanie efektívnosti národného hospodárstva Československej socialistickej republiky. Hlavným cieľom je zavádzanie nových smerov technického a ekonomického rozvoja v oblastiach výroby a výrobkov, efektívnosti investícií, využitia surovín a energie, bezpečnosti práce, ochrany zdravia, a medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú: 1. Definíciu technickej normalizácie ako činnosti zabezpečujúcej optimálne riešenia pre opakujúce sa technické úlohy, s dôrazom na hospodárnosť, akosť a bezpečnosť (§1). 2. Rozčlenenie technických noriem na štátne, odborové a podnikové normy podľa ich dôležitosti a okruhu užívateľov (§2). 3. Stanovenie záväznosti technických noriem pre príslušné organizácie, ktoré normy musia dodržiavať pri výrobe, kontrole, distribúcii a ďalších činnostiach (§3). Zákon tiež zabezpečuje, aby technické normy neboli v rozpore s inými právnymi predpismi a stanovuje hierarchiu, podľa ktorej normy nižšieho stupňa nesmú odporovať tým vyššieho stupňa (§4). Implementácia technickej normalizácie je dôležitá pre národnú a medzinárodnú špecializáciu a koordináciu výroby, čo uľahčuje medzinárodný obchod a spoluprácu.