Zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov z 26. februára 1964 upravuje štruktúru a fungovanie súdnictva v Československej socialistickej republike, Českej socialistickej republike a Slovenskej socialistickej republike. Hlavným cieľom zákona je stanoviť organizáciu volených a nezávislých súdov, ktoré zahŕňajú Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, vyššie vojenské súdy, vojenské obvodové súdy, a v prípade bojovej pohotovosti štátu aj poľné súdy. Na úrovni republík pôsobia najmä najvyššie, krajské a okresné súdy, pričom v špecifických mestách ako Praha, Bratislava a Brno mestské súdy preberajú kompetencie krajských alebo okresných súdov. Medzi kľúčové ustanovenia patrí ochrana socialistického štátu, práv občanov, ako aj práv a záujmov štátnych a hospodárskych organizácií. Zákon tiež kladie dôraz na výchovnú funkciu súdov pri propagácii socialistického právneho poriadku a zlepšovaní právneho vedomia občanov. Súdne rozhodovanie zahŕňa ochranu pred porušovaním práv, ukladanie zákonom stanovených trestov a prevenciu sporov. Dôsledkom tohto právneho rámca je posilnenie disciplíny a ochrany socialistického zriadenia a hodnoty.