Zákon o vnútrozemskej plavbe je legislatíva prijatá Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky dňa 31. januára 1964. Hlavným cieľom zákona je rozvoj a podpora vnútrozemskej plavby ako súčasti národného hospodárstva, pričom zdôrazňuje potrebu budovania nových vodných ciest a prístavov pri rešpektovaní ekologických a technických požiadaviek. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Štátny dohľad nad vnútrozemskou plavbou zabezpečuje Federálne ministerstvo dopravy a jeho podriadené orgány, ako sú Štátna plavebná správa v Prahe a Bratislave, a tiež Československý lodný register, ktorý dohliada na technickú stránku plavidiel. 2. Federálne ministerstvo dopravy rozhoduje o základných otázkach bezpečnosti a infraštruktúry, vrátane schvaľovania nových typov plavidiel a manipulácie s technickými zariadeniami. 3. Prístavy a vodné cesty sú udržiavané v súlade s požiadavkami plavebnej správy, pričom každá činnosť, ktorá by mohla ovplyvniť bezpečnosť plavby, podlieha jej súhlasu. Zákon podstatne ovplyvňuje správcov vodných tokov, prístavy a iné subjekty zaoberajúce sa plavbou alebo výstavbou infraštruktúry, pričom kladie dôraz na zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti plavby. Dôležitý je aj v kontexte ochrany a správy verejných vodných ciest a prístavov, a to najmä v záujme efektívneho využívania pre hospodárske a rekreačné účely.