Zákon o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia je legislatívna norma prijatá 24. septembra 1964, ktorá upravuje činnosť a organizáciu Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky. Cieľom zákona je ustanoviť Národné zhromaždenie ako najvyšší orgán štátnej moci, dohliadajúci na plnenie úloh socialistického štátu a udržanie právneho poriadku. Zákon určuje kompetencie Zhromaždenia, vrátane volieb prezidenta republiky, prerokovania a schvaľovania zákonov, a plánov rozvoja národného hospodárstva. Ďalej sa zaoberá schôdzkami Zhromaždenia, ustanovením jeho orgánov ako je Predsedníctvo a výbory, a systémom zodpovednosti týchto orgánov. Zákon tiež zmocňuje Zhromaždenie k prerokovaniu a schvaľovaniu medzinárodných zmlúv a riešeniu otázok vnútornej a zahraničnej politiky. Dôležitým aspektom je, že zákon stanovuje Národné zhromaždenie ako kontrolný mechanizmus nad aktivitou vlády a štátnych organizácií v rámci socialistickej výstavby. Týmto spôsobom zákon zabezpečuje plnenie kľúčových úloh a cieľov socialistického štátu.