"Zákon o Československej televízii" z 31. januára 1964 ustanovuje právne základy pre fungovanie Československej televízie ako masovo-komunikačného a výchovného nástroja v Československej socialistickej republike, pevne zakotveného v politike Komunistickej strany. Hlavným cieľom zákona je vykonávať masovopolitickú a výchovnú prácu a podporovať kultúrnu revolúciu prostredníctvom televízneho vysielania. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú výhradné právo Československej televízie na tvorbu televíznych programov a určovanie vysielacieho času v súčinnosti s Ústrednou správou spojov. Televízia je povinná zabezpečovať prenosy z verejných udalostí a výmeny programov so zahraničím, pričom má právo nadobúdať a predávať práva k televíznym záznamom. Zákon tiež ukladá povinnosť organizátorom verejných akcií umožniť bezplatný prenos týchto akcií Československej televízii. Československá televízia je definovaná ako samostatná ústredná organizácia s celoštátnou pôsobnosťou, schopná nadobúdať práva a zaväzovať sa vlastným menom, pričom jej vnútorné usporiadanie a hospodárske zásady sú upravené štatútom, ktorý vydáva vláda na návrh jej ústredného riaditeľa.