Zákon o telekomunikáciách je právny akt, ktorý bol prijatý 5. júna 1964, s cieľom upraviť riešenie zriaďovania, prevádzkovania a poskytovania telekomunikačných služieb v Československu. Hlavným zámerom zákona je zabezpečiť štátny dohľad nad telekomunikačnými zariadeniami a službami prostredníctvom povolení alebo poverení vydávaných štátnymi orgánmi. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú zriadenie a prevádzku prenosových ciest na prepravu informácií, zariadení na poskytovanie telefónnej služby a vysielacích rozhlasových či televíznych zariadení, ktoré môžu byť zriadené a prevádzkované len právnickými osobami poverenými príslušnými orgánmi. Zákon tiež určuje definície telekomunikačných zariadení, siete a služieb, pričom zdôrazňuje vytvorenie jednotnej telekomunikačnej siete určené pre občanov a organizácie. Táto sieť zabezpečuje vnútroštátny i medzinárodný telekomunikačný styk a vyberá príslušné poplatky za poskytované výkony. Dôležitými aspektmi sú tiež ekonomika, rýchlosť a spoľahlivosť telekomunikačných spojení, spolu s ochranou utajenia prenášaných správ. Tento zákon má značný vplyv na telekomunikačný sektor, určujúci pravidlá a podmienky prístupu do siete, čo ovplyvňuje širokú verejnosť a telekomunikačné organizácie.