Zákon o sociálnom zabezpečení, prijatý 4. júna 1964, je legislatívnym aktom v oblasti práva sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje rámec pre zabezpečenie hmotného zabezpečenia v starobe, pri pracovnej neschopnosti a v ďalších stanovených prípadoch. Tento zákon zaručuje dôchodkové zabezpečenie rôznych skupín pracujúcich vrátane zamestnancov, členov výrobných družstiev, sudcov z povolania, advokátov, umelcov, a taktiež príslušníkov ozbrojených síl a bezpečnostných zborov. Zákon tiež ustanovuje prednosti pre pracujúce matky a zabezpečuje dôchodkové nároky pre pozostalých. Dávky sociálneho zabezpečenia zahŕňajú starobné, invalidné, čiastočne invalidné a vdovské dôchodky, a tiež zabezpečenie pri pracovných úrazoch. Štát zabezpečuje poskytovanie týchto dávok a služieb. Zákon zdôrazňuje potrebu efektívneho využitia finančných prostriedkov spoločnosti na sociálne potreby a snaží sa minimalizovať rozpätia medzi vyššími a nižšími dôchodkami, napríklad zdaňovaním vyšších dôchodkov. Okrem toho zabezpečuje výhodnejšie podmienky pre ženy s viacerými deťmi a implementuje systém, ktorého cieľom je podporovať sociálnu starostlivosť a predlžovanie pracovnej aktivity pracujúcich. Duch zákona sa zosúlaďuje so socializmus formujúcimi zásadami a politikou rozvoja výrobnej sféry a sociálnej starostlivosti.