Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (Zákon z 4. decembra 1963) stanovuje právne normy, ktorými sa riadia občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné vzťahy s medzinárodným prvkom. Jeho cieľom je určiť, ktorý právny poriadok sa aplikuje, upravovať právne postavenie cudzincov a stanovovať postupy slovenských justičných orgánov v týchto kontextoch, čím prispieva k medzinárodnej spolupráci. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Kolízne normy zamerané na spôsobilosť osôb a platnosť právnych úkonov, pričom práva a právne úkony sa riadia právnym poriadkom štátu príslušníka, pokiaľ nie je ustanovené inak (§ 3, § 4). 2. Riešenie vecných práv podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť alebo hnuteľná vec nachádza (§ 5), a vydržania podľa právneho poriadku miesta, kde vec bola na začiatku vydržacej doby (§ 8). 3. Možnosť účastníkov zmluvy zvoliť si aplikovateľné právo pre svoje majetkové vzťahy, pokiaľ iný zákon neustanovuje inak (§ 9). Legislatíva sa uplatňuje, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon nestanovuje odlišné pravidlá. Dôležité je, že pravidlá o zápisoch do verejných kníh platia aj v prípade, keď právny dôvod pre vznik alebo zánik knihového práva je posudzovaný podľa iného právneho poriadku. Týmto sa zákon snaží harmonizovať riešenie medzinárodných právnych vzťahov v rámci Slovenska.