Zákon o advokácii z 9. júla 1963, prijatý Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky, upravuje činnosť a organizáciu advokácie v krajine. Tento zákon definuje úlohu advokácie v poskytovaní právnej pomoci občanom, orgánom a organizáciám v súlade so socialistickým právnym poriadkom a zákonnosťou. Cieľom advokácie je podporovať dodržiavanie zákonov, ochranu práv, cti a dôstojnosti občanov, ako aj socialistického vlastníctva a pracovnej disciplíny. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú povinnosť advokátov využívať všetky zákonom povolené prostriedky na ochranu práv a záujmov ich klientov, možnosť poskytnutia právnej pomoci za zníženú úhradu alebo bezplatne v odôvodnených prípadoch a podmienky, za ktorých môžu advokáti odmietnuť zastupovanie. Advokáti sú organizovaní v krajských združeniach advokátov, pričom v Prahe existuje Mestské združenie advokátov. Tieto združenia riadia advokátsku činnosť v príslušných regiónoch. Zákon tiež stanovuje, že odmeny za právnu pomoc sú určené krajskému združeniu advokátov a určované ministrom spravodlivosti. Celkovo zákon o advokácii predstavuje základ pre vykonávanie advokátskej praxe a právnej pomoci v kontexte socialistického právneho systému.