Zákon o poľovníctve je legislatíva prijatá 23. februára 1962 Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky. Cieľom zákona je upraviť činnosti spojené so zachovaním, zveľaďovaním, ochranou a využívaním genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky, pričom zdôrazňuje dôležitosť racionálneho hospodárenia so zverou bez narušenia lesného a poľnohospodárskeho manažmentu (§1). Kľúčové ustanovenia zahŕňajú práva a povinnosti vlastníkov pôdy v súvislosti s poľovníctvom, s dôrazom na to, že právo poľovníctva patrí výlučne vlastníkovi pozemku, ktorý ho môže vykonávať len podľa tohto zákona (§2). Zákon tiež definuje úlohu Československého poľovníckeho zväzu, ktorého členstvo je povinné pre vykonávanie práva poľovníctva, a stanovuje účasť tejto organizácie v riadení poľovníctva (§3). Okrem toho, vytvára rámec pre zriadenie poľovníckych združení, ktoré sú právnickými osobami umožňujúcimi spoločný výkon poľovníctva (§4). Zákon tiež špecifikuje podmienky uznania poľovných revírov a systém ich správy prostredníctvom okresných národných výborov (§5-§6). Tento právny predpis podstatne ovplyvňuje organizáciu a výkon poľovníctva na území Slovenskej republiky a má významný dopad na prírodné hospodárenie a environmentálne procesy.