Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, prijatý 27. júna 1961, sa zameriava na systematické zlepšovanie pracovných podmienok a zvýšenie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v Československej socialistickej republike. Cieľom tohto zákona je zabezpečiť, aby podmienky pre bezpečnú a zdravú prácu boli neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia výrobných úloh, pričom sa kladie dôraz na širokú spoluprácu medzi riadiacimi orgánmi, revolučným odborovým hnutím a ostatnými spoločenskými organizáciami. Jedným z kľúčových ustanovení je požiadavka na zodpovednosť všetkých orgánov a pracovníkov, ktorí plánujú a organizujú pracovné úlohy, pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. V praxi to zahŕňa aj špeciálne úpravy pracovných podmienok pre ženy, mladistvých a osoby pracujúce vo zvlášť náročných podmienkach. Zákon tiež stanovuje povinnosť vzdelávania a výuky bezpečnosti práce na školách a výchovných zariadeniach. Vedúci pracovníci a zodpovedné orgány sú povinní dodržiavať a integrovať zásady bezpečnosti pri projektovaní, údržbe budov, zariadení a pracovísk, a to tak, aby tieto zodpovedali platným predpisom. Celkovým dopadom zákona je zvýšenie ochrany pracujúcich a zabezpečenie lepšej kvality pracovného prostredia v rámci socialistickej výstavby a produkcie.