Zákon o organizácii súdov, prijatý Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky 26. júna 1961, stanovuje štruktúru a hlavné zásady organizácie a činnosti súdov na území štátu. Hlavným cieľom zákona je definovať sústavu súdnictva, ktorá zahŕňa Najvyšší súd, krajské, okresné a vojenské súdy, ako aj miestne ľudové súdy. Pre hlavnú oblasť, Praha, zabezpečuje mestský súd úlohy krajského súdu a obvodné súdy pôsobnosť okresných súdov. Kľúčové ustanovenia zákona zdôrazňujú povinnosť súdov chrániť socialistický štát, jeho zriadenie a práva občanov a organizácií, a taktiež bojaschopnosť ozbrojených síl. Súdy majú tiež povinnosť upozorňovať na nedostatky v činnosti iných orgánov a organizácií, ktoré sú následne povinné riešiť tieto problémy. Zákon kladie dôraz na výchovnú úlohu súdov, ktorých činnosť má smerovať k propagácii socialistického právneho poriadku a prehlbovaniu právneho vedomia občanov. Súdnictvo sa vykonáva za širokej účasti ľudu a v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a dobrovoľnými organizáciami, pričom v konaniach môžu vystupovať aj zástupcovia týchto organizácií ako spoločenskí žalobcovia alebo obhajcovia.