Zákon o domovej dani je legislatívnym aktom prijatým Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky 30. novembra 1961, ktorého cieľom je regulácia zdaňovania budov určených na trvalé účely, s výnimkou budov v socialistickom vlastníctve. Hlavným zámerom tohto zákona je podporenie riešenia bytových otázok a urýchlenie bytovej výstavby, ako aj riadne udržovanie existujúceho bytového fondu. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Vymedzenie povinnosti platiť daň na vlastníkov budov, pričom v prípade spoločného vlastníctva platiť daň spoločne. 2. Oslobodenie od dane pre budovy užívané diplomatickými zástupcami alebo osoby so štatútom imunity podľa medzinárodného práva, za predpokladu vzájomnosti a nečeskoslovenského občianstva. 3. Vyrubenie dane na základe zastavanej plochy pre rodinné domy alebo podľa nájomného a ceny užívania pre ostatné budovy. Zákon zároveň určuje vznik a zánik daňovej povinnosti, kde daňová povinnosť vzniká v závislosti od začiatku užívania budovy a zaniká buď pri zániku budovy, jej vyprataní kvôli zbúraniu, alebo pri splnení podmienok pre oslobodenie od dane. Táto legislatíva má významný dopad na spravovanie nehnuteľností, čím podporuje efektívne plnenie úloh národných výborov týkajúcich sa bytovej politiky v rámci socialistického rozvoja.