Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) z 29. novembra 1961 upravuje postupy orgánov činných v trestnom konaní v Československej socialistickej republike. Hlavným cieľom tohto zákona je zabezpečiť náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov podľa zákona, zároveň pôsobiť na upevňovanie zákonnosti a prevenciu trestnej činnosti. Medzi základné zásady patrí presumpcia neviny, kedy nikto nemôže byť považovaný za vinného bez právoplatného odsúdenia. Prokurátor je povinný stíhať všetky známe trestné činy, pričom výnimky sú dané len zákonom alebo medzinárodnými zmluvami. Zákon ďalej stanovuje, že trestné konanie sa musí viesť čo najrýchlejšie, pričom orgány majú povinnosť rešpektovať občianske práva a dôkladne objasniť všetky okolnosti prípadu. Priznanie obvineného nezbavuje povinnosti preskúmať dôkazy. Trestné konanie pred súdom je verejné a ústne, pričom verejnosť môže byť vylúčená len výnimočne. Dôkazy môžu byť hodnotené len na základe tých, ktoré boli vykonané pri hlavnom pojednávaní alebo zasadnutí. Obvinený má právo na obhajobu a na používanie svojho materinského jazyka. Dôležitou súčasťou zákona je spolupráca s občianskymi združeniami, ktoré majú právo upozorniť na porušenia zákonnosti a spolupracovať na výchove odsúdených, čím sa snaží trestnej činnosti predchádzať a zamedzovať.