Trestný zákon, prijatý 29. novembra 1961 Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky, je kľúčovou právnou normou v oblasti trestného práva hmotného. Jeho primárnym cieľom je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, záujmov spoločnosti, ako aj ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Zákon ustanovuje základné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa prostredníctvom hrozby trestu, ukladania a výkonu trestov a ochranných opatrení. Medzi kľúčové ustanovenia patrí definícia trestného činu (§ 3), kde je trestný čin považovaný za čin nebezpečný pre spoločnosť, avšak čin s nepatrným stupňom nebezpečnosti sa trestným činom neuznáva. Zákon rozlišuje medzi úmyselným a nedbalostným zavinením (§ 4, § 5), pričom podmienky trestnosti môžu byť ovplyvnené okolnosťami, ako sú osobné pomery páchateľa a mierou zavinenia. Zákon taktiež upravuje prípravu na trestný čin (§ 7), ktorá zahŕňa organizovanie obzvlášť závažných trestných činov či iné úmyselné konanie na vytvorenie podmienok pre jeho spáchanie. Takáto príprava je trestná, pokiaľ nie je zákonom stanovené inak. Tento zákon má významný vplyv na definovanie trestnej zodpovednosti a formovanie právneho poriadku v oblasti trestného práva v Slovenskej republike.