Zákon o pozemných komunikáciách, známy aj ako cestný zákon, prijatý 30. novembra 1961, upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, vrátane diaľnic, ciest, miestnych a účelových ciest. Stanovuje práva a povinnosti vlastníkov a správcov ciest, ako aj užívateľov, a určuje pôsobnosť štátnych a odborných dozorných orgánov v tejto oblasti. Zákon špecifikuje plánovanie a správu ciest v súlade s dopravnou politikou štátu a ochranou životného prostredia. Orgánom štátnej správy pre pozemné komunikácie je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, pričom miestnu štátnu správu vykonávajú obce. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú rozdelenie komunikácií podľa ich významu a technického vybavenia, ako aj povinnosti pri projektovaní, ktorým musia vyhovovať podľa slovenských technických noriem. Zákon tiež preberá právne záväzné akty Európskej únie, čo prispieva k harmonizácii s európskymi predpismi v oblasti dopravy. Nezahŕňa zariadenia na elektronický výber mýta a ich kontroly medzi súčasťami diaľnic a ciest.