Zákon o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) z 25. mája 1960 je zameraný na reguláciu plynárenského priemyslu v Československej republike. Jeho hlavným cieľom je sústavný rozvoj plynárenského priemyslu v súlade s rozvojom socialistických výrobných vzťahov a efektívne využívanie palív, čo prispieva k vyššej technickej úrovni výroby a úspornosti v spotrebe energie. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú definovanie vyhrievacích plynov ako všetkých horľavých plynov, ktoré sa vyrábajú alebo rozvádzajú pre priemyselnú, poľnohospodársku a verejnú spotrebu. Plynárenské zariadenia sú konkrétne identifikované vrátane výrobných a úložných zariadení, plynovodov a meradiel. Zákon stanovuje, že plynárenské podniky sú primárne zodpovedné za zriaďovanie a prevádzkovanie plynárenských zariadení, pričom iné organizácie potrebujú súhlas Ministerstva palív pre akékoľvek významné zmeny v tejto oblasti. Zákon kladie dôraz na ochranu životného prostredia a poľnohospodárstva tým, že zavádza pravidlá pre obmedzenie škodlivých vplyvov plynárenských zariadení. Toto zabezpečuje zachovanie potrebnej vegetácie pre hygienickú ochranu a ochranu kultúrnych pamiatok. Legislatíva tiež upravuje podmienky pre zrušenie a zastavenie plynárenských zariadení, čím poskytuje komplexnú rámcovú podporu pre dlhodobý a udržateľný rozvoj plynárenského priemyslu.