"Zákon o územnom členení štátu" je legislatívnym aktom prijatým Národným zhromaždením Československej republiky 9. apríla 1960. Tento zákon ustanovuje územnú organizáciu Československej republiky rozčlenením na kraje, okresy a obce. Hlavným cieľom zákona je vytvoriť jasnú a systematickú štruktúru územnej správy štátu. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú: 1. Rozdelenie územia Československej republiky na kraje, okresy a obce, čím sa ustanovuje viacstupňový systém územnej správy. 2. Ustanovenie samostatných územných jednotiek pre niektoré mestské oblasti ako je hlavné mesto Praha (rozdelené na desať obvodov), Brno, Ostrava a Plzeň. 3. Vytváranie konkrétnych krajov, ako napríklad Stredočeský kraj so sídlom v Prahe, Juhočeský kraj v Českých Budějoviciach, či Juhomoravský kraj v Brne. Zákon má významný dopad na administratívnu funkčnosť a efektívnosť správy územia Československa, pričom jednotlivé kraje a okresy sú základom pre správu a organizáciu verejnej služby, plánovanie a administratívne rozhodovanie. Rozčlenenie tiež zabezpečuje rovnomerné rozdelenie administratívnych povinností a prispieva k efektívnejšiemu riadeniu zdrojov a infraštruktúry.